Spomienky z detských rokov na Corpus Christi, sviatok Božieho Tela.
Ako deti sme sa na Corpus Christi, sviatok Božieho Tela, veľmi tešili.
Bolo to doslova nádherné. Mali sme krásne pletené košíčky, boli skutočne čarovné.
Do košíčkov sme si dali lupienky kvetov, ktoré v tom čase kvitli, boli to pivoňky, ruže a poľné kvetinky.
V sobotu sa robili prípravy okolo kostola, veľa zelene, konáriky stromov, všetko dýchalo prípravou na tento sviatok. Procesia bola nádherná, už si tak dobre nepamätám, že asi koľko ľudí sa zúčastňovalo, no bolo to veľa ľudí. Neviem, či má niekto fotografie z týchto rokov. Chcela by som opísať, ako to vyzeralo, aby tí, čo to nikdy nemali možnosť vidieť, mali aspoň nejakú predstavu.
Vyšlo sa z horného kostola, ako sme ho vždy volali. Viem, že tam bol akýsi protokol, kto ide prvý a ďalej, lenže toto si už tak presne nepamätám. To by snáď mohol vedieť niekto, kto je skôr narodený ako ja.
Celou cestou sme spievali za sprievodu dychovky.
Kráčali sme od horného kostola smerom na dolný koniec až po sv. Annu a naspäť.
Po ceste boli pripravené štyri oltáre, kde sa vždy stálo a vykonávala sa časť sv. omše, kňaz dával tiež sv. požehnanie. Oltáre pripravili ľudia, ktorí mali vtedy bránu, jeden oltár bol u Ivaničov, jeden u Lednárov a jeden pri kaplnke sv. Anny. U koho bol prvý oltár, to už neviem. Tí skôr narodení si snáď lepšie pamätajú.
My, ako deti, sme rozhadzovali lupienky, kráčali sme vpredu pred kňazom, ktorý išiel pod baldachýnom so Sviatosťou oltárnou. Lenže nielen lupienky boli na ceste, ľudia mali pripravené množstvo materinej dúšky a iných nádherne voňajúcich rastlín a kvetov, ktorými pred príchodom procesie posypali celý horný aj dolný koniec. Okolo topánok sa nám zamotávali tieto nádherne voňavé krásy Božej prírody a tým ľudia vlastne ukázali úctu Corpus Christi.
Bolo to ešte v časoch, keď bolo povolené organizovať a zúčastňovať sa na takýchto verejných náboženských podujatiach.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára